Štúdia: máte koňa, čo potrebuje zhodiť?

Aj vy máte koňa, ktorý nie a nie schudnúť? Dávajú Vám rady rozličné druhu ako napr - nekŕmte ho toľko, obmedzte jeho príjem sena, musí viac makať a to všetko bez výsledkov? Pokiaľ sa jedná o ľahko kŕmiteľlné plemená, niet sa čo diviť.

Štúdia na Univerzite v Melbourne porovnávala tri druhy plemien v ich schopnosti zbaviť sa nadbytočných kilogramov. Vybrali si 12 oobéznych jedincov, z každého plemena po 4 kusy. Plemená boli klusák, andalúzsky kôň a poník - nešpecifikovaný.

Všetky kone sa radili čo sa tukovej kondície týka v hodnotách medzi 7 - 9, pričom deviatka znamená obezita najvyššieho zrna, viac sa už nedá.

Postup

1. Prvých 12 týždňov boli všetky kone na sene ad libitum. Tzn. mohli žrať sena koľko len chceli, ako dlho chceli.

2. Druhých 12 týždňov došlo k zmene menežmentu. Kone mali obmedzený príjem sena veľmi radikálne a to na 1,25% ich živej váhy. Dva kone z každej skupiny boli ešte okrem toho trénované na bežiacom páse.

3. Akonáhle nejaký kôň dosiahol ideálnu hmotnosť - na stupnici tukovej kondície tomu zodpovedá hodnota 5, tak mu opäť povolili prístup k senu neobmedzene.

Výsledky

Nie je ťažké uhádnuť, kto zhodil kilečká ako prvý. Samozrejme, prvenstvo v chudnutí získali klusáci. Tým sa telo zbavilo kíl za 4 - 6 týždňov pri obmedzenom kŕmení.

Andalúzanom ani poníkom sa však ani za 12 týždňov nepodarilo dostať na zdraviu prospešnú hmotnosť. Andalúzani dosiahli maximálne hodnoty 6 - 5,2 a poníky ešte horších 7 - 5,9.

Čo je ešte depresívnejšie je to, že akonáhle mali tieto plemená opäť povolený režim ad lib, nabrali tieto kilá naspäť. A čo pohyb? Pohyb tiež nepriniesol zlepšené výsledky.

Ako v praxi?

V skratke jednoducho. Zabezpečiť koňovi neustálu možnosť prijímania vlákniny ale tak, aby nezožral viac ako 1,5% svojej hmotnosti, resp. aby do seba nedal viac energie ako potrebuje.

Určite nenechať tučného koňa hladovať. To ešte viac naštartuje metabolizmus a zabezpečí efektívnejšie ukladanie tukov. Okrem toho je to pre kone veľmi stresujúce. Hladovanie (stačí pár hodín bez prístupu k vláknine) je vyslovene namierené proti zdravému tráveniu. Výsledkom môžu byť žalúdočné vredy a psychické problémy.

Zo psychologického uhla pohľadu by kôň nemal ostať bez prístupu k vláknine ani na päť minúť. To tiež spôsobuje jeho pocit nedostatku a snahu žrať čo najviac.

Nenechávajte kone na vyžratej pastvine. Tam rovnako nedokážu naplniť svoj pocit hladu a vedie to opäť k zdravotným problémom.

Min. 20 minút riadeného pohybu denne, stačí krok, pomáha pre efektívnejšie zúžitkovanie živín.

Spracované podľa článku: http://horsetalk.co.nz/2013/04/10/some-horse-breeds-struggle-weight-loss/?fb_action_ids=10151347010055810&fb_action_types=og.likes&fb_source=other_multiline&action_object_map=%7B%2210151347010055810%22%3A239904129480718%7D&action_type_map=%7B%2210151347010055810%22%3A%22og.likes%22%7D&action_ref_map=%5B%5D#.UV_2uxeBplw

Štúdia: Comparison of weight loss, with or without dietary restriction and exercise, in Standardbreds, Andalusians and mixed breed ponies: S.J. Potter, N.J. Bamford, and S.R. Bailey, Faculty of Veterinary Science, The University of Melbourne, Victoria, Australia, P.A. Harris, Equine Studies Group, Waltham Centre for Pet Nutrition, Leicestershire, UK

Výskum: design sietí s malými okami

Dnes som si pre vás pripravila výcuc z jednej štúdie. Štúdia sa venuje tomu, čo som si i ja sama "skúmala" pri našich koňoch ale tie moje dáta spred dvoch rokov sa niekde stratili. Mala som v pláne to zopakovať, kvôli blogu, ale už nemusím. Americkí vedátori z Univerzity v Minessote to spravili za mňa;).

Cieľom tejto štúdie bolo "preskúmať vplyv designu siete s malými okami na tempo a množstvo skonzumovanej vlákniny dospelými koňmi".

Kone sú od prírody stvorené prijímať malé množstvá krmiva - vláknina počas celého dňa. Týmto postupným kontinuálnym prijímaním stravy strávia kľudne i viac než 16 hodín denne. Dnešný menežment starostlivosti o kone tento fakt a prirodzenosť koní ignoruje.

Táto štúdia si dala za úlohu pozorovať a porovnať práve spôsoby kŕmenia, ktoré hrajú pre zdravie koní a umožňujú im prijímať seno neustále.

Pre tieto účely bolo použitých osem dospelých koní, ktorých priemerná hmotnosť bola 513kg. Každý kôň bol kŕmený samostatne vo vlastnom boxe.

Kone boli kŕmené z troch nasledovných typov sietí:

• LN - veľká sieť s 12,5cm okami
• MN - stredná sieť s 4,4cm okami
• SN - malá sieť s 3,2cm okami

Kontrolná skupina koní bola kŕmená voľne loženým senom priamo na podlahu.

Kone mali seno k dispozícii počas dvoch 4-hodinových periód: od siedmej do jedenástej a od šestnástej do dvadsiatej hodiny kazdý deň. Kone boli kŕmené denne lúčným senom v množstve 1% z hmotnosti koňa.

Na začiatku kŕmenia zapli stopky, ktoré zastavili v momente ak kôň dojedol - vyprázdnil sieť, ak stratil záujem o seno a prestal žrať alebo jednoducho keď vypršal štvorhodinový časový limit pre kŕmenie. Všetko seno, ktoré kone nedožrali bolo pozbierané a odvážené. Celkové množstvo skonzumovanej vlákniny bolo vypočítané takto: odpočítali množstvo nedojedeného sena od ponúknutého množstva.

 Výsledky

Jednotlivé siete zabezpečili nasledovnú rýchlosť v kŕmení:

• kontrolná skupina: 1,49kg/hodinu 
• veľké oká: 1,33kg/hodinu
• stredné oká: 1,11kg/hodinu
• malé oká: 0,88kg/hodinu 

"Kone dokázali zožrať všetko seno v kontrolnej a LN skupine počas 4 hodinového času. Nie všetky kone boli schopné zožrať všetko seno keď boli kŕmené z MN a SN."

Množstvo skonzumovaného sena v %: 

• kontrolná skupina 95%
• veľké oká: 95% 
• stredné oká: 89%
• malé oká: 72%

Táto štúdia potvrdzuje našu skúsenosť úplne do bodky. Naše kone patria medzi easyfeederov a pri používaní sietí s okami 45x45mm sme videli veľmi malý rozdiel v množstve skonzumovaného sena v porovnaní s voľným senom. Samozrejme, odpad bol neporovnateľne menší pri používaní sieťky.  Ale pri použití sietí 30x30mm už vidíme veľmi veľký rozdiel a kone dokonca začali zhadzovať nadbytočné tuky. To sa nám predtým podarilo jedine v systéme paddock paradise, ktorý sme jednu sezónu testovali. Do budúcna určite plánujeme skombinovať siete s týmto systémom.

Malé zamyslenie nad výživovou kondíciou

Neustále sa s tým stretávam. S odlišnými pohľadmi na výživový stav konkrétneho koňa. Najčastejší "problém" je, že kôň je podľa majiteľa príliš chudý. Čo to ale znamená, príliš chudý? Už som sa stretla s rozličnými pohľadmi. Všetko samozrejme veľmi subjektívne tvrdenia typu: nie je dostatočne okrúhly, má opadnutý krk, má príliš veľké brucho... apropo, brucho.

Brucho - známka prosperity? 

Dokonca z tvrdení veterinárov som sa dozvedela zaujímavosť, ktorej zdroj výživár ani len netuší. Keď  má kôň veľké brucho, tak je tučný. Nevadí, že mu trčia rebrá, že má chrbát ako strechu. Má veľké brucho, tak je tučný. Cením si prácu veterinárov, nie je to ľahký job, musieť neustále mať na všetko odpoveď. Dodnes ďakujem Bohu, že som detskými snami vysnenú veterinu nešla študovať. Je to tvrdá robota. To nemení nič na tom, že veľké brucho nehovorí nič o výživovej kondícii. Samozrejme, veľké brucho (najskôr si treba zodpovedať otázku, aké veľké:D) nám dáva info o konskom zdraví - nezdraví. Ale nebudem sa tu rozpisovať o veľkých bruchách známych i ako senné bruchá, pretože to je kapitolka sama o sebe.


Dôležité, zapamätajte si prosím, keď budete ohodnocovať svojho či nesvojho koňa, či má pribrať alebo schudnúť, neriešte brucho. Riešte všetko nad prvou tretinou brucha smerom hore. Čiže: rebrá, chrbát, krk, kohútik, zadok, koreň chvosta, oblasť za lopatkou. Na brucho zabudnite, to tam teraz nie je. Nech si je veľké, malé, kockaté... Brucho nehovorí nič o rozložení tuku na tele a teda o tom, či kôň potrebuje pribrať alebo práve naopak. 

Nie oči, ale ruky nám dajú odpoveď

Koňa môžeme zbežne ohodnotiť i letmým pohľadom. Ale nebude to presné. Práve preto hodnotenia z fotky sa môžu dosť myliť. Už sama som sa niekoľkokrát sekla. Dobrý fotograf si nafotí koňa tak, ako potrebuje :). Z prvého pohľadu si vieme všimnúť ale najdôležitejšie - vidieť koňovi rebrá, alebo nie? To platí v lete, lebo v zime sa i rebrá vedia pekne schovať pod hustú srsť. 

Ak mu vidieť rebrá, treba pridať. Možno, treba sa pozrieť i na ostatné časti tela. Ak mu rebár nevidieť, treba ísť skúmať ďalej, či je to adept na riadené chudnutie alebo je tak akurát. Samozrejme, všímame si i ostatné partie, ale tie ešte lepšie preskúmame dotykom. 

Ak rebrá nevidieť, tak si ich utopenie v tuku skontrolujeme pohmatom. Cítiť ich, alebo musíme pritlačiť, aby sme sa predrali cez tukovú vrstvu a uverili, že tam naozaj sú? Ak naše ruky nenarazia hneď na kosť, ale medzi rebrami je vrstva tuku, a na nich tiež, tak je to fajn stav. Na začiatok. 

Ako ďalšie si všímame krk - koľko tuku sa ukladá na jeho hrebení, resp.či vytvára hrubý neohybný val - to je už zloba - alebo sa dá hrebeň ľahko chytiť do jednej ruky a ohýbať zo strany na stranu? 

Keď položíme dlaň na chrbát, ostane rovná, alebo sa zohne do striešky? 

Na krížoch sa vytvára jarok v ktorom sa drží voda, alebo je oblasť rovná či naopak strechovitá? 

Na kohútiku cítiť stavce, alebo sú obalené vrstvičkou tuku? 

Keď poklepkáme prstami po zadku, vlní sa to tam celé alebo sú to svaly? Ak sa to vlní... odpoveď je vám určie jasná :D. 

Za lopatkou je tukový vankúš? Alebo je to miesto "suché"? Je tam len koštička, ktorá sa hýbe po svaloch a pod ňou nič?

Prechod medzi bedrami a bruchom je rovný, že je kôň ako jednoliata socha?

Samozrejme, najlepšie dvakrát vidieť a raz si ohmatať ako stokrát čítať. Každopádne nebojte sa trénovať svoj hmat. Čím viac koní takto preskúmate, tým jasnejšiu predstavu získate, že o čom to tu vlastne točím. Skúsenosť je neprenosná. Tak šup do praxe:). 

Ak chcete vedieť o viac, tak sa jedná o objektívne určovanie výživovej kondície podľa stupnice, ktorú vytvoril Henneke a jeho kolegovia..

Ideálny stav?

 Podľa Henneke systému od 4,5 - 5,5. Záleží či sa jedná o kobylu pred prípúšťaním, endurance koňa pred pretekom alebo žrebca pred sezónou či mladého rastúceho koňa. Ideál zdravého hobby koňa okolo stupňa 5.