Seno nestačí?

Vo väčšine výživárskych článkov i diskusiách sa dozviete informácie ako napr:

• seno koňovi nestačí
• seno pokryje koňovi všetky jeho potreby

Kde je pravda? Môžem povedať, že každé tvrdenie je pravdivé i nepravdivé. Záleží od konkrétneho sena a konkrétneho koňa, ktorý má seno dostávať.  Nedá sa dostatočne zdôrazniť, že všetko je veľmi individuálne. Každé seno je iné a každý kôň je iný. Preto hovoriť o sene a jeho použití v kŕmení vo všeobecnosti môže byť veľmi zavádzajúce.

Seno koňovi nestačí

Seno koňovi nestačí, ak

1. je nekvalitné 
2. nepokryje koňovi jeho potrebu energie a proteínov

Zastavme sa pri otázke kvality. Aké je to kvalitné seno? Závisí kedy bolo kosené - v akom vegetačnom štádiu porastu, z akých druhov bol porast zložený. Čím skôr je seno kosené, tým obsahuje viac lístkov a viac energie i proteínov. Čím starší je porast, tým je jeho štruktúra viac vláknitá, obsahuje i viac lignínu a jeho stráviteľnosť - energia i obsah proteínov klesajú.

Stále hovorím ale dosť vo všeobecnosti a pokiaľ to človek nemá v oku, tak mu to tiež veľmi nepomôže. Ako z toho von?

Rozbor sena

Jediná cesta, ktorá nám presne a bez špekulácii povie, ako na tom to naše seno je, je dať si spraviť rozbor. Z rozboru sa dozvieme - okrem mnohých iných vecí, ktoré teraz pre nás nie sú dôležité v tomto článku - koľko energie a proteímov naše seno obsahuje. To si porovnáme s tým, čo potrebuje náš kôň a hneď máme vo veci jasno. Takto:

Kôň v ľahkej záťaži o hmotnosti 500kg dpotrebuje: 

stráviteľná energia: 20Mcal 

hrubý proteín: 700g

A dostáva toto seno: 

stráviteľná energia na kg: 1,8 Mcal

obsah hrubého proteínu na kg: 80g 

Zlaté pravidlo hovorí, že každý kôň by mal dostávať minimálne 1,5% svojej hmotnosti vo forme sena. Ideálne a pre zdravie koňa oveľa lepšie je, aby to boli 2%. Takže, v prípade nášho koňa z príkladu je to: 500kg kôň, 2% jeho hmotnosti tvoria 10kg sena na deň.

Týchto desať kg obsahuje: 18Mcal energie a 800g hrubého proteínu. Ako vidíme, toto seno nášmu koňovi danú potrebu energie nepokryje, zato s proteínom si vystačí. Ako mu zvýšime energetický príjem? Veľmi jednoducho. Zvýšime množstvo kŕmeného sena na 12kg a kôň tak bude dostávať v 12kg sena:

21,6Mcal energie a 960g v hrubého proteínu

Ako vidíme, o tomto sene by sme mohli povedať nasledovné:

1. že nedodá koňovi všetko, čo kôň potrebuje (čo sa týka energie a proteínov)

Je to pravda, ak bude kôň dostávať menej ako 12kg sena.

2. že kôň má v sene všetko, čo potrebuje

Je to pravda, ak kôň dostane 12kg tohto konkrétneho sena denne. To ale platí len v potrebe energie a hrubého proteínu.

Tieto tvrdenia súvisia s konkrétnym senom, ktoré sme použili v príklade. V prípade iného - menej alebo viac kvalitného sena, by to už bolo zase úplne inak.

Energia a proteíny sú základ pre prežitie. Výživa ale znamená oveľa viac - aminikyseliny, minerály a vitamíny. O nich sa ale nebudem rozpisovať. Veľa sa dočítate v našej knižke, ktorú vám zašleme zdarma po prihlásení na našej hlavnej stránke.

Musí to byť také komplikované?

Nebojte. Kŕmenie koňa nemusí byť vôbec také komplikované. K tomu, aby ste svojho koňa udržali na ideálnej váhe - ani tučného ani chudého, aby sa jeho príjem energie rovnal jeho výdaju a to v spolupráci s typom jeho metabolizmu, nepotrebujete si dávať robiť rozbor sena. Stačí pozorovať koňa a vidieť, či sa udržiava na svojej zdravej váhe, alebo či chudne, či priberá. Ak chudne, tak mu sena prihodíme, ak priberá, tak... tak mu neuberieme, pretože vláknina je základ. Čo robiť s koňom, ktorý zo sena priberá, o tom si napíšeme niekedy nabudúce.

Čísla nie sú všetko

Rozbor sena nám veľmi pomôže pri riešení kŕmenia konkrétneho koňa. Ale stále sú to len čísla. A živé tvory a živé komodity sú oveľa viac. Čísla nedokážu rátať so všetkým. A preto, rozbor sena i čísla z neho vychádzajúce sú pre nás vždy len orientačnými bodmi, z ktorých vychádzame. Vždy platí pravidlo, že kôň je ten, ktorý nás vedie. Preto musíme sledovať koňa a reakcie jeho tela - priberá, alebo chudne? Podľa toho vieme, či dodať kvalitnejšie - alebo lucerkové - seno, alebo pridať množstvo, či ubrať, či miešať so slamou...

Zdravé kŕmenie v praxi

V tomto článku sme sa dozvedeli, že zdravé kŕmenie znamená - okrem iného:

• vláknina neustále k dispozícii
• príjem = výdaj

Prvé pravidlo je jasné. Kôň musí mať seno alebo pastvu neustále k dispozícii,  alebo ako sa hovorí “ad libitum”, aby :

• mal pocit dostatku
• nemal stres z pocitu nedostatku
• jeho trávenie mohlo ostať zdravé
• ostal bez vredov a kolík

Príjem a výdaj je tiež jednoduchý. Ide len o to, aby nežral viac ako spotrebuje. Lebo ak zožerie viac ako potrebuje a jeho metabolizmus je veľmi efektívny, tak priberie. A s priberaním a obezitou súvisí mnoho ďalších problémov.

Ako spojiť tieto dve zásady zdravého kŕmenia koní dokopy?

Tu prichádza na rad trošku komplikácií. Zatiaľ som objavila len tri riešenia.

1) Kŕmiť niekoľkokrát denne po malých dávkach

2) Rozhadzovať - roznášať seno po mini mini kôpkach po výbehu, tracku.

3) Používať slowfeedery - siete s malými okami

Každá možnosť má  plusy i mínusy. Pozrime sa na ne:

1)Kŕmenie niekoľkokrát denne po malých dávkach

Je fajn, akurát kôň nemá neustále prístup k senu. Ideálny rozostup medzi kŕmeniami je 2 - 3 hodiny. Niektorí výživári udávajú, že 6 hodín, ale po 6 hodinách je kôň už veľmi hladný = riziko vzniku vredov.

+

• kôň nezožerie viac ako potrebuje
• ak sa rozhodia kôpky ďalej od seba, má i pohyb

-

• veľa roboty
• človek musí kŕmiť niekoľkokrát do dňa
• v noci ostane kôň viac hodín hladný
• odpad, pokiaľ je blato 
• 
  

2)Roznášanie sena po výbehu do mini kôpok, priam jeho rozdeleneine na steblá, takto:

+

• kone majú pohyb
• kone žerú pomaličky
• pri pomalom žutí sa vylúči viacej slín = lepšia stráviteľnosť
• je minimálny odpad - nemajú tendenciu sa vyčúrať do takéhoto sena, ani ho nezašľapú, keď je sucho alebo fajnový sneh
• človek - roznášač á pohyb

• stačí malý pozemok a človek ich donúti sa kontinuálne hýbať

 -

• človek roznášač má pohyb
• roznášanie sena zaberie veľa času
• keď je blato, všetko sa stratí = veľa odpadu

Ponúkam vám i videjko. Trošku dlhé, ešte som sa nejako nedostala k jeho zostrihaniu, tak si ho zostrihajte v akcii preklikávaním ;). Tu vidíte ako je seno rozhodene po mini mini kôpkách až stebielkach a že kone idú pekne po "cestičke" vytvorenej zo sena. Ale nejdú tak, že by najskôr všetko vyžrali a potom sa pohli ďalej. Presne naopak. "Pozobú" si, idú ďalej až sa opäť dostanú na začiatok. Takýmto štýlom prejdú i niekoľko kolečiek, pretiahnu si hnáty, nestoja na mieste, napĺňajú svoju potrebu vybrať si najskôr to najlepšie a ísť hneď ďalej.

[youtube=http://www.youtube.com/watch?v=SM1QOQG75gs&amp]

Môžete im to spestriť tým, že im do jednotlivých kôpok nahádžete za mini hrste ovsa, alebo na jemno nakrájanej mrkvy, jabka. Ak to budete robiť pravidelne, tak sa to naučia a vždy najskôr skontrolujú každú kôpku,či nemá dobroty a do sena sa pustia až v ďalšom kole. Takto zabezpečíte pohyb i na malom priestore;).

Na videu ešte vidíte, na konci, taký kratučký záber na kone, ktoré si radšej vybrali kŕmenie zo siete. Je ideálne im ponúknuť čo najviac možností, čo najďalej od seba. Ony si totižto veľmi rady prestriedajú. Tie, čo vyžierali seno z cestičky pôjdu k sieti a naopak.

Plusov je jasne viac ako mínusov, zato niektoré z tých 
mínusov majú veľkú prioritu, ako napr. blato a strávený čas.

Tento systém je v podstate súčasťou paddocku paradise. Ale mať track a lá paddock paradise nie je podmienkou. Dá sa to spraviť i na obyčajnej jazdiarni, ak nemá človek nič lepšie k dispozícii. A tak zabezpečí aspoň nejaký pohyb koňom, ktoré by sa inak vôbec nehýbali, lebo by celé dni stáli pri balíku, alebo v stajni.

 Čo potom v tom blate? Tu prichádza na rad slowfeeder. V blate veľký pomocník. Poďme pekne po poriadku:

+

• odpad takmer nulový
• odpad taký istý, čiže takmer nulový, keď je blato
• rýchla práca
• kone žerú pomaličky
• dá sa regulovať rýchlosť žrania veľkosťou ok

-

• kone nemajú pohyb
• pokiaľ máte veľký balík na veľa dní treba aby bol pod strechou a buď zavesený alebo v kŕmidle okrúhom
• ak ostane veľký balík von na daždi a blate, znehodnotí sa

(to sa dá vyriešiť tým, že použijeme len malé siete, ktoré kone zožerú v priebehu jedného,dvoch dní)

Ten pohyb tu zohráva najväčší mínus. Ale, opäť závisí od situácie. Ak mám koňa v boxe, tak je to jedno, či mám seno v slowfederi alebo na voľno, nenachodí sa tak či tak. Slowfeederom mu ale zlepším životné podmienky o 100%. A do budúcna by nebolo odveci porozmýšľať i nad tým, ako mu zabezpečiť kontinuálny pohyb a spoločnosť;).

Ako z toho von?

Ideálne je to všetko skombinovať. Ak mám napr. v lete či počas vianoc viac času, mám dovolenku a neviem čo so sebou, môžem chodiť a seno po maličkých kôpkach roznosiť raz, dvakrát denne. Ale tak, aby mali i na noc. Zároveň im nechať seno i v sietiach, aby sa nestalo, že ostanú bez možnosti si čosi dať do žalúdka.

Mať viacero sietí a rozmiestniť ich tak, aby kone chodili od jednej ku druhej, najlepšie čo najdlhšou cestou. Plus, im ako prídavok v prípade pekného počasia - sucho alebo pekný čistý sneh počas zimného dňa - trošku sena rozhodiť.

Seno sa dá rozhadzovať i v blate, len treba mať trošku podmienky: okolo stromov, okolo kríkov, popri plote...

Individuálny prístup

Tu je asi tá najťažšia ale najdôležitejšia čas. Musíme vychádzať z individutality každého koňa.

1)Ak mám koňa, ktorý ťažko naberá a má tendenciu byť chudý než tučný, takému necháme seno takto:

 Zabezpečím mu tak neustály prísun sena, ale nemám žiaden odpad - nezašľape, nezačúra.

2)Ak mám koňa, ktorý sa drží, ale nie je to ešte ten typ, čo priberá zo vzduchu, tak mu môžem nechať seno v sieti s veľkosťo oka 4,5cx4,5cm. Pravdepodobne zožerie viac, ako potrebuje, ale pokiaľ nenaberá tuky navyše, tak mu to nevadí. Pre jeho trávenie je takéto pomalé žranie veľmi prospešné.

3)Ak mám kone, ktoré nemôžu zožrať ani gram sena viacej než potrebujú, tak im dám siete o veľkosti oka 3x3cm.

Ak je zima, mínus 10, tak im seno rozhodím, kľudne po väčších kôpkach, lebo v zime majú svoju potrebu energie zvýšenú 1,5krát a nemá zmysel ukracovať ani tých tlsltnúcich. V tomto prípade to skutočne potrebujú.

Najdôležitejší pri kŕmení je majiteľ

Ste to práve vy, majiteľ koňa, ktorý vie svojho koňa čítať. So svojím koňom by ste mali byť zohratá dvojka a dokázať rozoznať- či potrebuje viac, či menej, či je frustrovaný, či spokojný. A vy by ste mali i dohliadnuť na to, čo prináša zmena v menežmente kŕmenia. Či kôň priberá, či chudne , či nemá nervy a stres z príliš malých ok na sietiach, či máte dosť sietí na daný počet koní…

Takže nezabúdajte, skúsenosť každého majiteľa môže byť veľmi odlišná. Každý kôň je individutalita a preto pozorujte reakcie - telesné i psychické vášho koňa a podľa nich robte nové rozhodnutia správnym smerom. Len takto sa dostanete k cieľu - kŕmeniu koňa tak, ako je to najlepšie nie podľa teórií, ale pre neho samotného.

Lucerka v zajatí mýtov

Lucerka na Slovensku má dajaké zlé meno. Preto som sa rozhodla trošku oprášiť jej renomé a pozdvihnúť ju. Čo si ľudia o lucerke myslia a čo je naozaj pravdivé? Posúďte sami.

Mýtus č. 1

Lucerka má priveľa bielkovín a kvôli tomu hrozí koňom schvátenie.

Veľmi dôležitý fakt: Proteíny nespôsobujú schvátenie. Práve naopak. Proteíny budujú kopytá. Ak nemá kôň dostatok proteínov, kopytá sú slabé, lámavé, rastú pomaly.

Lucerka má viac bielkovín ako bežné seno, ale to neznamená nebezpečenstvo. Kŕmiť lucerkou koňa, ktorý má dostatok proteínov v strave - je na kvalitnej pastvine - skutočne nemá zmysel. Sú to vyhodené peniaze. Ale pre koňa, ktorý potrebuje doplniť proteíny - napr. laktajúce kobylu, mladé kone v raste - je lucerka skvelým krmivom na dodanie proteínov. Okrem toho, že ich má kvalitné, je i veľmi chutná a kone ju majú rady.

Mýtus č. 2

Kone sú na lucerku alergické.

Áno, stáva sa to. Prečo, o tom nikto nič nevie. Je to jednoducho skutočnosť, ktorá sa môže objaviť. Rovnako sa alergia môže objaviť i na ovos, jačmeň či iné koncentrované krmivá. Najpravdepodobnejším vysvetlením sú plesne. Lucerka je na ne veľmi háklivá a pri jej sušení a balení treba byť veľmi obozretní. Je dôležité zabezpečiť kvalitené vysušenie pred balením. Pokiaľ kupujete lucerkové seno, je ľahké si dať pozor na kvalitu. Musí byť voňavé, sýto zelené a väčšiu časť majú tvoriť lístky, nie byle. Najlepšia - najkvalitnejšia lucerka na bielkoviny je lucerka pred kvitnutím.

Pri granuliach je to už o čosi horšie, pretože tie vedia kadečo zakryť. Horšia kvalita sa dá zgranulovať a človek už neposúdi, koľko lístkov lucerka mala a či nebola plesnivá. Každopáden, farba a vôňa sú v takomto prípade ukazovateľmi číslo jedna. Granule by mali mať peknú zelenú sýtu farbu, nie tmavú, žltú až hnedú.

Mýtus č. 3

Vysoký obsah proteínov zaťažuje obličky a môže spôsobiť choroby obličiek.

Vysoký obsah proteínov vzhľadom k čomu? V porovnaní so senom? Alebo s ovsom? Vysoký obsah proteínov neznamená nič iné len to, že je skvelým doplnkovým krmivom - na doplnenie proteínov pri koňoch, ktorým chýbajú. Ak koňovi nedopatrením - nevedomosťou dodávate viac proteínov, než potrebuje, jediným výsledkom bude, že bude viac močiť, viac piť a moč bude mať silnejší zápach. Je to spôsobené tým,že nadbytočné proteíny sa vylúčia z tela von. Pri takýcht prípadoch je veľmi dôležité, aby mal kôň dostatok vody a mohol sa napiť do sýtosti. To platí ale vždy. Každopádne sa treba zamyslieť, či chcete vyhadzovať peniaze za bielkoviny, ktoré kôň nepotrebuje a neušetriť ich radšej na kvalitné seno na zimu ;).

VYsoký obsah bielkovín môže spôsobovať problémy koňom, ktoré už majú problémy s obličkami. Rovnako koňom, ktoré sú zatvorené čo i len na 12 hodín. Takýmto môžu opúchať nohy. OPuch zmizne hneď ako sa kôň začne hýbať a všetko v tele začne prúdiť ako má. 

Mýtus č. 4

Lucerka má vysoký obsah vápnika a preto je vhodné ju kŕmiť mladým koňom a laktajúcim kobylám.

Môže byť pravda, nemusí. Má vysoký obsah vápnika, to je pravda. Ale či ju treba preto dodávať každému mladému koňovi a kobyle? Určite nie. Opäť to závisí od toho, čo ten ktorý kôň dostáva iné žrať a čo mu chýba. Ak mu v kŕmnej dávke naozaj chýba vápnik, tak lucerka je skvelým zdrojom. To ale zistíme len tak, že dáme na rozbor seno, ktoré má pri každom koňovi tvoriť základ kŕmnej dávky. Ak má seno vysoký obsah vápnika - kľudne toľko, čo lucerka, tak lucerku pridávať netreba. Práve naopak. Dodatočný vápnik môže spôsobiť veľa problémov - napr. DOD - pretože čím viac vápnika, tým ťažšie ho vyvážiť s fosforom do vhodného pomeru. A pokiaľ je pomer v nerovnováhe, sú to skvelé podmienky pre problémy v raste. Takže, lucerka je skvelý zdro vápnika. Ale len vtedy, ak ho kôň naozaj potrebuje.

Mýtus č. 5

Lucerkou v žiadnom prípade nekŕmte schvátené kone

Lucerka je práve naopak veľmi dobrým krmivom pre schvátené kone. Práve vďaka proteínom, ktoré obsahuje. To ale platí pre kone, ktorým tie proteíny chýbajú. Ak sa kôň schvátil kvôli tomu, že má IR, tak v takom prípade treba byť obozretný a dať si spraviť rozbor z konkrétneho lucerkového zdroja. Množstvo ESC - jednoduchých cukrov a škrobu a nesmie presiahnuť 10%. Lebo ak presiahne - to môže presiahnuť ako v sene tak i v lucerke - tak sa schvátenie môže opakovať.

Kedy je fajn siahnuť po lucerke?

Určite pokiaľ potrebujete dodať  kvalitné proteíny alebo vápnik. Lucerku majú kone rady a je veľmi dobre stráviteľná. Dôležité je si dať pozor na kvalitu.

Lucerka je tiež skvelým doplnkovým krmivom pri koňoch so žalúdočnými vredmi práve vďaka vysokému obsahu vápnika.

Je skvelá na doplnenie energie pre pracujúce kone. 10 - 15% sušiny tvorí pektín - karbohydrát - sacharid - ktorý je veľmi prospešný pre bakteriálne populácie a dodáva pomalú energiu. Preto je skvelou alternatívou pri koňoch, ktorým treba dodať energiu, ale táto energia nemôže pochádzať zo škrobu a cukrov.

Tak, zatiaľ toľko. Lucerku môžem z vlastnej skúsenosti len odporučiť ako krmivo, ktoré je pre kone veľmi zdravým zdrojom proteínov. V jej spojení je dôležité len jedno - vedieť, kedy ju kôň naozaj potrebuje a koľko ;).

Kopytá nevyzerajú podľa vášho gusta?

Kopytá vášho koňa stále nevyzerajú uno tuti? Stále sú na nich:

• malé trhlinky
• veľké praskliny
• štiepia sa na boku, vpredu
• majú roztiahnutú bielu čiaru
• majú hnilobu
• oddeľuje sa im stena od chodidla
• majú ploché chodidlá
• majú krúžky
• majú....

Áno áno dôverne to poznám. Presne tieto problémy ma pred 10 rokmi viedli k započatiu samoštúdia o konských kopytách. Po rokoch som pochopila, že to najdôležitejšie pre zdravé kopytá je životný štýl koňa. Spôsob úpravy je rovnako dôležitý ale s jednýn veľkým rozdielom. Ak kôň nemá správny - zdravý životný štýl, tak akékoľvek zázračné nové techniky a metódy úprav v hore uvedených prípadoch nepomôžu. Alebo teda vo väčšine takýchto prípadov. Nemám rada zovšeobecňovanie.

Ak sa jedná o nerovnováhu kopýt, to je iná vec, ale i pri náprave týchto problémov je životný štýl - predovšetkým podklad a dostatok pohybu číslo jedna.

Výživa pre kopytá

Ak organizmus nemá dostatok minerálov a vitamínov, tak kopytá, srsť, koža sú medzi prvými, ktoré sú ochudobnené. Pretože s horšou kvalitou kopýt kôň ešte prežije, ale s horším srdcom ťažko. Všetky živiny idú predovšetkým do najdôležitejších orgánov a potom do ostatných častí tela.

Kopytá toho potrebujú veru veľa. V prvom rade, dostatok proteínov. Tie sú dané podľa koňa - hmotnosti, záťaže, zaradenia.. Denne potrebuje napr. kôň v ľahkej záťaži o hmotnosti 500kg prijať 700g hrubého proteínu. To je podľa tabuliek NRC.

Esenciálne aminokyseliny

Proteíny samotné nestačia. Aby mohli byť všetky aminokyseliny z proteínov využité pri tvorbe proteínov koňovi vlastných, treba k tomu esenciálne aminokyseliny. V prípade kopýt najmä metionín.

Zinok

Z minerálov je veľmi dôležitý zinok. Nedostatok zinku sa prejavuje hlavne vo forme slabej rohoviny, pomalého rastu kopýt, slabého lamelárneho spojenia a tenkými stenami. 

Meď

Rovnako dôležitá je meď. Jej úloha je vo veľmi komplikovaných - pre bežného smrteľníka nepochopiteľných - enzymatických procesoch, ktoré tu nejdem zbytočne citovať, lebo ani ja im nerozumiem. Dôležité je, že meď je potrebná pre zdravé kopytá. Ak chýba, tak sa to prejavuje najmä mäkkými kopytami, abscesovaním, hnilobou a prasklinami. 

Kravy priekopníčky

Nedá mi nespomenúť, že tieto informácie o kopytách a mineráloch pramenia zo štúdii pri kravách. Rovnako všetkými poznaný biotín a jeho vplyv na kopytá boli objavené v súvislosti s dobytkom. Pri koňoch sa spojenie minerály - kopytá vôbec neskúma. A čo je ešte zaujímavejšie, bežný mainstreamový chovateľ dobytka v USA vie, že ak začnú mať kravy problémy s paznechtami, prvé čo je treba spraviť je rozbor krmiva. Pretože ten ukáže nedostatky jednotlivých minerálov a zistí sa presná príčina. A čo bežný majiteľ koňa? Tipujem, že ste o vyvažovaní minerálov podľa rozboru sena ešte nepočuli.

Aký minerálny doplnok na kopytá? 

Najlepší je taký, ktorý vychádza z rozboru sena. Pretože môže byť viac než pravdepodobné, že seno nielenže obsahuje málo Cu a Zn, ale že obsahuje priveľa železa. A keď to nie je v správnom pomere voči Cu a Zn, blokuje im cestu do tela. A nech máte akýkoľvek prípravok na kopytá, ak hodnoty Cu a Zn nie sú dostatočne vysoké na upravenie pomeru voči Fe, nepomôže vám.

[box style="rounded" border="full"]"Nadbytočné železo blokuje vstrebávanie medi a zinku - dokonca aj keď ich je v strave k dispozícii "dostatočné" množstvo. Nadbytočné železo spôsobuje veľa problémov, vrátane predispozície k infekciám, artritíde, zvýšené riziko problémov so šľachami/väzmi, choroby pečene a problémy s metabolizmom glukózy - vrátane inzulínovej odolnosti a diabetu." Eleanor Kellon, VMD[/box]

Biotín

U kráv sa tiež zistilo v súvislost s biotínom, že pokiaľ majú príliš nízke pH v bachore, tak sa tvorba biotínu zníži. Dr.Kellon predpokladá, že to isté sa deje i u koní a preto odporúča pri koňoch, ktoré dostávajú vysoké dávky škrobových krmív, aby dostávali i 10mg biotínu k tomu. Pre istotu. Je viac než pravdepodobné, že mechanizmus bude fungovať na rovnakých princípoch.

Ešte niečo?

Áno, ešte sem patrí toho viac. Do skupiny látok, ktoré majú vplyv na zdravie kopýt sa radia ešte:

• Vit E
• esenciálne mastné kyseliny (zdroj ľanové semeno 100g denne)
• selén
• kyselina listová
• pyridoxín
• B12

Pokiaľ má kôň dostatok vlákniny a jeho metabolizmus je v poriadku, okrem kopýt má všetko ok, tak B-éčka by nemali chýbať. Rovnako nie je zdokumentované, že by bývala u koní nedostatková kyselina listová či B12. Tie sú odporúčané len u IR koní.

Á, ešte niečo

Pokiaľ váš kôň trpí inzulínovou odolnosťou alebo PPID, tak vám nepomôže ani ten najdrahší a najlepší minerálny doplnok na kopytá. Tu pomôže jedine zmena menežmentu, správne úpravy kopýt a minerálny doplnok najlepšie vychádzajúci z rozboru sena.

Pravda o kŕmení senom ad lib

Dnes je nový trend v kŕmení koní. Stretnete sa s ním pod pojmom seno ad libitum. Teda, až taký nový zase nie je, ale stretávam sa ešte s mnohými ľuďmi, ktorí o čomsi takomto nepočuli. Ak patríte k nim, tak:

kŕmenie ad libitum neznamená nič iné, len že má kôň vlákninu - seno, pastvu - neustále k dispozícii. 

Prečo sa to považuje za veľmi prospešné pre kone sa dočítate v iných článkoch. V podstate sa jedná o to, že kôň má sena koľko chcete. Buď má neustály prístup k veľkému balíku sena, alebo je seno jednoducho neustále prístupné. Ako toho docieliť, na to je mnoho spôsobov.

Ja by som sa teraz chcela venovať niečomu inému, o čom sa v spojení so senom ad libitum vôbec nehovorí. V podstate ide o to, že:

Každé seno je iné.

 A každý kôň je iný a má iné požiadavky. Seno ad libitum síce znamená neobmedzený prístup k senu, ale... Ale nie je to také ľahké. Nie je to tak, že koňom hodíme do výbehu balík sena a nestaráme sa aké to je seno a koľko toho zožerú. Ak chceme koňa kŕmiť zdravo, aby sa neprežieral, tak na to musíme ísť pekne postupne.

Príklad

Zoberme si  jednho koňa, napr. 500kg 7 ročnú  Dajanu, ktorá je v ľahkej záťaži. Ona denne potrebuje prijať: 20Mcal energie a 700g hrubého proteínu. Koľko prijme keď bude na sene ad libitum?

A tu sa vraciame k tomu, že každé seno je iné. Koľko energie a proteínov príjme závisí od:

• obsahu živín v konkrétnom sene (energie a proteínov)
• množstva, ktoré denne zožerie

Ak seno 1 obsahuje 90g proteínov na kg sena a 1,8Mcal energie, tak na pokrytie svojich energetických potrieb potrebuje denne prijať cca 11 kg sena. To pokryje energiu i proteíny. Koľko ho ale zožerie keď ho má ad libitum? Mno, kľudne i 15kg, ak ho má neustále k dispozícii a je to typ koňa, ktorý tlačí do hlavy bez prestávky. Z toho mi jasne vyplýva, že ju nemôžem nechať s neobmedzeným prístupom k senu. Teda, môžem, ale musím to dajako zmenežovať, aby nezožrala viac, než potrebuje.

Niektorí výživári sa s vami budú hádať, že nie je možné, aby kôň zožral viac ako 2% svojej hmotnosti. Ja môžem len povedať, že to zažívam na vlastnej koži. Teda, koži mojich niektorých koní, ktorá sa naťahuje pod množstvom nadbytočných tukov.

To bol príklad sena č. 1. Čo ale iné seno?

Ak máme menej kvalitné seno - neskoro kosené, málo lístkov - tak jeho energia môže byť kľudne 1,6Mcal na kg a proteíny 70g na kg. Pri takomto sene by Dajana potrebovala denne prijať 12kg sena. Stále je to menej, než zožerie. Ale ak toto seno obsahuje viac nestráviteľnej vlákniny, nebude jej to vadiť.

Toto je hlavná nástraha pri kŕmení sena ad libitum - kone zožerú viac ako potrebujú. Nemyslím všetky, ale mnohé. Pokiaľ je kôň vo vysokej záťaži alebo nemá taký efektívny metabolizmus, tak mu nebude robiť problém s váhou nadbytočne prijaté množstvo sena. Základ je - kontrolovať koňa či priberá, či chudne a riadiť sa podľa toho.

Ako z toho von? 

O tom sme už písali v inom článku, o slowfeederoch.

Prečo vlastne píšem tento článok? Len z jedného dôvodu, ktorý je veľmi dôležitý podľa môjho názoru. Nie je seno ako seno. A nestačí koňa kŕmiť ad libitum. Treba vedieť akého koňa - čo potrebuje - a akým senom. Treba vedieť, koľko kôň zožerie - mať to skutočne odvážené - a pozorovať reakciu jeho tela. Priberá, má senné brucho? Apropo, senné brucho.

Senné brucho a seno ad libitum

Stretávam sa s názorom, že seno ad libitum spôsobí koňom senné bruchá. Je to pravda? Čo to vlastne je, to senné brucho? V prvom rade. Senné brucho neznamená, že kôň je tlstý. Ani náhodou. Kôň môže byť chudý a mať senné brucho. Senné brucho môže byť také pastevné senné, ktoré hovorí len o tom, že v koňovi všetko funguje ako má. Totižto, toto klasické pastevné brucho u zdravého dobre živeného koňa znamená len jedno: plyny. Plynu sú výsledkom fermentácie vlákniny a pokiaľ sa trápite nad takýmto bruchom u vášho koňa tak vedzte, že je to len prejav zdravého fungujúceho metabolizmu.

A senné brucho môže vyzerať i takto:

to je už chorobné senné brucho, ktorého príčinou môže byť začervenie, choroby spôsobujúce nedostatočné fungovanie traktu, nefunkčné zuby alebo nekvalitné seno. Ak je príčinou seno, jedná sa v podstate o nedostatočne strávenú vlákninu - buď kvôli zdravotným problémom alebo v dôsledku nevýživnosti sena. Málo výživné seno znamená, že obsahuje veľa nestráviteľnej vlákniny. Práve tá spôsobuje takéto veľké brušiská. Kone sa cpú a cpú týmto nekvalitným senom a to sa hromadí bez toho, že by bolo patrične využité. Nie je to stav prospešný zdraviu.

Brucho držia svaly

Takéto nekvalitné seno tiež obsahuje málo proteínov. Proteíny sú tvorené z aminokyselín a tie sú základom pre tvorbu svalovej hmoty. Ak kôň nemá dostatok proteínov - nemá dostatok aminokyselín - jeho svaly postrádajú. Keď nie sú svaly, brucho - brušné svaly sú tiež povolené. To súvisí samozrejme aj s tréningom. Ale ak nie je dobrá výživa, tréning nepomôže, lebo nie je z čoho stavať.

Keď vymeníme nekvalitné seno za kvalitné alebo doplníme chýbajúce proteíny, senné brucho bude preč. Ak nie, treba hľadať inú príčinu. Určite nehľadať chybu v tom, že kôň prijíma seno ad libitum. Mnoho ľudí sa snaží potom vymeniť seno za koncentrované krmivá a to je cesta do pekla. Seno je vždy základ kŕmenia. Akéhoľvek koňa.

Ad libitum je fajn, len treba vedieť...

Seno ad libitum je veľmi dôležitá súčasť zdravého kŕmenia koní a samé o sebe nie je problém. Problém je len v tom aké seno kŕmime (kvalita= energia a proteíny, nestráviteľná vláknina), koľko sena (kg), akého koňa (vek, záťaž, hmotnosť) a akým spôsobom (voľne, slowfeeder). Každý jeden faktor treba vyvážiť voči tým ostatným a výsledkom bude spokojný a zdravý kôň ;).

Základy zdravého kŕmenia

O kŕmení sa dá toho napísať nekonečne veľa. S kŕmením súvisí mnoho vecí, ale ja sa tu budem venovať len jednej – princípom kŕmenia berúc ohľad na fyziologické procesy v konskom tele. Keď porozumiete týmto princípom, môžete svojmu koňovi zlepšiť životné podmienky o 180 stupňov. 

Vedeli ste že medzi konským a ľudským trávením sú obrovské rozdiely? Pochopiť trávenie je zastávka číslo jedna. Lebo keď vieme kŕmiť koňa ako koňa a uvedomíme si rozdiely medzi nami a nimi, všetko pôjde ľahšie. Dnu i von.

1. Vláknina je základ

Vláknina musí tvoriť základ kŕmnej dávky. V prípade kŕmenia hobby koní, ktoré chodia jazdiť každý deň na hodinku, dve, dve tretiny krokom a zvyšok rozdelený medzi klus a cval, stačí koňovi na pokrytie potrieb energie i proteínov seno. Pokiaľ má pokryté tieto dva dôležité faktory, tak v pohode prežije.  Má energiu na život i na vychádzky s nami a má proteíny na udržiavanie svojich tkanív. Sú to dve kľúčové časti výživy. Energia a proteíny.V kvalitnej vláknine ich je dostatok.

Vláknina – vo forme sena alebo pastvy – je esenciálna a robí koňa koňom. Je na to veľmi veľa dôvodov, v článku sa dozviete o tých najzaujímavejších.

Vláknina musí byť neustále k dispozícii

Pokiaľ kŕmite koňa trikrát denne a medzi tým má niekoľko hodinové pauzy, tak zbystrite pozornosť, prosím. Viem, takéto kŕmenie je bežnou praxou. Bohužiaľ, bežná prax nemusí nutne znamenať i správna. V tomto prípade znamená presný opak.

Pokiaľ sa chcete vyhnúť problémom vo forme vredov, kolík, stereotypného správania, obhrýzania dreva či iných porúch – psychických i fyzických, tak tu máte návod:

3 jedlá denne nestačia

Váš koník môže vyzerať dobre, môže mať dostatok energie, ale… ale kŕmenie trikrát denne nie je hodné koňa. Kôň nutne potrebuje mať neustále možnosť niečo obžúvať. Nie je ani krava,že by si naplnil bachor a mohol si to dožuť niekedy neskôr. Neovplýva ani ľudskou možnosťou najesť sa trikrát – päťkrát denne a mať pokoj pomedzi tieto jedlá, či dokonca prespať 8  - 12 hodín bez jedenia.

Konské trávenie je veľmi odlišné od toho kravského i nášho. A práve preto i jeho kŕmenie musí vyzerať úplne inak. Žiadne také, že tri jedlá denne a dosť. Prečo?

Je na to viacero dôvodov

Kôň nerozlišuje medzi dňom a nocou tak ako my. Prijíma potravu 16 – 20 hodín denne. Je jedno či je deň, či noc. Na to, kedy sa práve pasú pôsobí veľmi veľa faktorov.  Mustangy i iné zdivočelé kone žijúce v klamlivej slobode žerú kedy chcú.

Prečo spomínam nerozlišovanie medzi dňom a nocou? Pretože my ľudia máme tendenciu vychádzať z nášho úsudku. Čo je denná realita pre nás, nemusí byť pre kone. Takýto prístup, pokiaľ nie je založený na realite, sa nazýva antropomorfizmus – poľudšťovanie. Je to však prvá vec, na ktorú si treba dávať pozor v starostlivosti o kone. Kôň nie je človek. Nehovorím, že nemá emócie, pocity,že nemá problémy a trápenia. Má. Ale keď sa chceme o neho starať tak, ako bol stvorený, musíme najskôr spoznať ako funguje jeho telo i psychika, ako ho stvoril príroda a aké z toho vyplývajú potreby a teda čo by sme mu mali zabezpečiť.

Na margo dňa a noci. Mnohí z nás sme naučení dopriať koňovi, tak ako sebe, jedlo trikrát denne: raňajky – obed – večeru.Po večeri zavrieť stajňu, zhasnúť svetlo a objaviť sa až ráno. Na raňajky. A tak dokola.

Zhasnutím svetla sa ale deň pre koňa v žiadnom prípade nekončí. Práve naopak. S príchodom šera kone ožívajú. Sú to lovené zvieratá a rovnako ich lovci ožívajú ku koncu dňa. A preto i kone. Čo bolo skôr – vajce alebo sliepka, je ťažko povedať. Ale podľa všetkého sa tie lovené zvieratá formovali podľa toho, ako sa menili ich predátori. Je to logické, potrebovali prežiť. Keby zaostali vo svojom vývoji, tak by sme ich tu už nemali. Ako mnoho iných.

Domestikovaných sa to netýka. Naozaj?

Že tie naše sú domestikované a nemusia sa žiadnych predátorov obávať? Pravda. Ale to sa ešte nikdy nikomu nepodarilo. Presvedčiť koňa, aby fungoval inak, než mu milióny rokov kódovala do genotypu matka príroda. A práve tieto kódy mu umožnili prežiť až do čias, kedy sa stretol s človekom.

V podmienkach ako ich dnes my chováme strávili kone možno pár tisíc rokov(ťažko určiť, kedy sa kone začali zatvárať do stajní a kedy sa ľudia prvýkrát rozhodli, že kone sú ako ľudia a stačí im jedlo trikrát denne).  A to je primálo na to, aby došlo k nejakej zmene v rámci fyziológie, anatómie, fungovania mozgu… A v rámci stravovacích návykov.

Kŕmime prakoňa alebo mustanga?

Zásady zdravého kŕmenia sú vlastne zásady kŕmenia ako to vidíme v divočine. Tak, ako bol kôň stvorený. Pozrime sa na mustangov z oblasti Veľkej Panvy. Tie žijú svoje životy v úžasnej kondícii a pohybe, bez dokrmovania ovsom alebo špeciálnymi muessli. A ten ich pohyb je oveľa viac než len pohyb, ktorý vykonáva náš hobby kôň. Taký mustang prejde denne i 20 – 30km. A žije v podstate na sene. Trávy v jeho životnom priestore sú veľmi suché a málo výživné. Je to čistá vláknina. Vláknina, ktorú si mustang dávkuje ako len on chce.

Prečo???

Takže prvé pravidlo je - vláknina neustále k dispozícii. Prečo? Pretože kôň od prírody:

• sliny vylučuje len keď  žuje a tie neutralizujú prostredie v žalúdku, aby nebolo priveľmi kyslé

• má malý a neelastický žalúdok neroztiahne sa ako ten náš. je uspôsobený na prijímanie potravy často ale málo

• trávi potravu v žalúdku len 20 minút až 3 hodiny a potom… je  zase hladný (v žalúdku sa síce držia malé množstvá potravy až do času, kym kôň nezačne zase niečo žuť, ale z psychického hľadiska nemožnosť niečo konzumovať na neho vplýva)

• má žalúdok, ktorý vylučuje tráviace šťavy NEUSTÁLE

a pokiaľ nemajú čo tráviť, tak sa pustia do žalúdočných stien = vznikajú vredy. Polopatisticky povedané.

Prázdny žalúdok koňom nesvedčí

Taký prázdny žalúdok vie koňovi narobiť veľa problémov. V prvom rade, je pre  neho veľmi stresujúce, keď nemá možnosť voľby. Voľby v zmysle,že si môže čímsi zaplniť brucho, kedy len on chce. Pokiaľ nemá túto možnosť čo i len na desať minúť, vedie to k tvorbe kortizolu – stresového hormónu, ktorý zase vedie k zmene metabolizmu – energia neputuje do buniek kde je práve potrebná, ale ukladá sa do tukov.

Prázdny žalúdok preto a pre mnoho ďalších vecí koňom nesluší. A ak chceme koňa kŕmiť v súlade s jeho genetickým balíčkom a vzdať hold matke prírode, ktorá vie, prečo to zariadila u koní práve takto  ( a pomocou vedy sa i my, ľudskí smrteľníci, pomaly učíme a chápeme, prečo práve tak), tak zoberme zodpovednosť do svojich rúk resp. na vidly a spravme to najmenej čo pre nášho koňa len spraviť môžeme. Doprajme mu, aby mal seno neustále k dispozícii. Pokiaľ nie je na pastve. Pokiaľ je na pastve, ale je vypasená, neudržiavaná… Tak platí to isté. Kôň potrebuje okrem tejto pastvy i seno neustále k dispozícii.

Bude mu to stačiť?

Bojíte sa, že seno mu nedokáže pokryť jeho potreby a že bude chudý? Musím vás upozorniť, že mu hrozí práve opačná hrozba. Ten váš kôň môže začať priberať. A to si treba sledovať. 

Ako zistíme, že seno koňovi stačí alebo práve naopak, či nespôsobí jeho priberanie, to sa dozviete na seminári. Tiež sa tam dozviete čo s tým, ak je príliš tučný a vôbec, ako vieme, či je moc tučný alebo je tak akurát? Nie je to čisto subjektívna záležitosť? Dá sa čosi také ako výživová kondícia to posúdiť objektívne?

Ako vzniká kŕmenie na mieru?

Čudujete sa, že čo to je? Ešte ste nepočuli o výžive na mieru? Nevadí. Pokračujte v čítaní a dozviete sa pravidlá toho, ako sa taká výživa na mieru rodí. Znamená totižto niekoľko doležitých vecí.

• že rešpektujeme konské trávenie - kôň je kôň a nie človek (čosi máličko sme si načrtli v predošlom článku)
• že berieme do úvahy jeho potreby vzhľadom na jeho:

• telesnú kondíciu
• hmotnosť
• zaťaženie
• životné podmienky
• diagnózy
• správanie
• symptómy

ale i dostupnosť jednotlivých krmív, peňaženku majiteľa....

Špecifiká konského kŕmenia alebo praktiky ako sa patrí

Jednoducho v prvom rade kŕmime koňa a preto musíme dodržiavať zásady, ktoré platia pre 99% koní - ako napr. že:

• vláknina je základ
• konskému žalúdku nesvedčí ostať na prázdno
• by mal prijímať potravu zo zeme, ako keď sa pasie
• by nemal dostávať viac proteínov, než potrebuje
• v zime potrebuje viacej kalórií ako v lete
• pokiaľ je na pastvine treba kontrolovať jeho príjem energie (aby jej nebolo priveľa a kôň nemal problémy vo forme obezity či laminitídy)
• žrebné a kojace kobyly majú iné nároky ako ktokoľvek iný
• mladé kone sa nemajú štopať ako prasce kukuricou
• atď

To sú pravidlá, ktoré platia pre všetky kone. Každé pravidlo má svoje špecifiká a v tomto článku je mierne vytrhnuté z kontextu. Pretože aplikácie každého jedného pri každom koni môže vyzerať úplne inak. Jeden kôň môže byť na pastvine celé leto a bez problémov, ale iný priberie za týždeň toľko, že musí ísť na odtučňovačku a preto nemôže mať neobmedzený prístup k takejto bohatej vláknine, ale musí to striedať s niečím chudobnejším - slamou. Alebo má metabolické problémy a pastvina mu vyslovene škodí, čo sa prejavuje na zdraví kopýt.

V podstate  ide o to, aké krmivá vyberieme, aby mohol žiť na konskej nohe s vlákninou k dispozícii, ale aby nemal o 50 kíl viac než je pre neho zdravé. Tomu sa hovorí správny menežment kŕmenia.

IN-di-vi-du-a-li-ta

Každý kôň je individualita. Výživárske tabuľky sú super vec, ale treba mať oči otvorené. Tabuľky nám pomôžu zorientovať sa v tom, koľko by toho ten konkrétny kôň mal asi prijať - podľa jeho zaradenia, zaťaženia, veku a hmotnosti. Ale či je to dosť alebo či to nie je práve priveľa, to si musíme už odsledovať sami. Či má dostatok proteínov, či mu nechýbajú aminokyseliny na tvorbu svalov, či ho nevieme vykŕmiť preto, lebo je začervený alebo má problémy so zubami, či má nejaké blokády v tele - svalové či kĺbové, či je v depresii zo straty kamaráta, to sú všetko veci, na ktoré treba brať ohľad a rátať s nimi. Body, ktoré sú súčasťou výživy na mieru. Pretože tá súvisí nielen s výživou samotnou, ale i etológiou, welfare, celkovou starostlivosťou, fyzioterapiou, zubárinou, koytárčinou... všetko so všetkým súvisí. Správna výživa dodáva tie správne stavebné kamene, ale pokiaľ treba niečo napraviť mechanicky, tam si s ňou vôbec nepomôžeme.

Príklad: Kôň sa nemôže nasvaliť a rozhodneme sa dodávať mu aminokyseliny v domnení, že mu chýbajú. Nezaberajú ani tie. V prvom rade treba hľadať príčinu v nejakej telesnej blokáde, zle padnúcom sedle, boľavom kopyte atď, pretože to všetko má vplyva na to, ako sa kôň hýbe. Ak ho niečo niekde bolí, tak kôň  prispôsobuje svoj pohyb tak, aby sa vyhol bolesti a z toho dôvodu nezapája určité svaly. V takom prípade nám  nepomôžu ani tony aminokyselín. 

Jeden meter

Tabuľky alebo potreby koní nám ukážu, čo kôň potrebuje. Ale čo presne nás zaujíma pri porovnávaní krmív?

množstvo stráviteľnej energie (SE)

Energia je ten prazáklad, ktorý udržiava nášho koňa pri živote. Všetko ostatné ak chýba, tak sa to dá prežiť. Ale ak chýba energia, tak nie je z čoho prežiť. Potom všetko ide dole - najskôr tuk, potom svaly a potom sa pomaličky zosypáva celý systém. Pokryť potrebu energie je ale asi to najľahšie - stále hovorím o hobby koňoch. Nebudem sem zbytočne ťahať kone vo vysokom športe, pretože to je úplne iná kapitola. Napriek tomu i pre nich znamená vláknina = základ. Stále sú to len kone, viete. Vo svete je veľa koní, ktoré behajú 160km endurance a energiu v tréningu prijímajú len zo sena. Dokonca i u nás na Slovensku máme také.

(Príklad: kilo sena má 1,8Mcal SE a náš kôň potrebuje prijať denne 18 Mcal. Tak z toho je jasné, že 10kg sena mu dodá toľko energie, čo potrebuje. Ak by mu to bolo málo, stačí dohodiť viac sena = viac energie).

množstvo proteínov

Po slovensky bielkoviny. To je to, o čom sa stále hádajú vegetariáni s doktormi, či ich majú dostatok v strave. Ako vidíte, kôň je oveľa väčší ako človek a iné než zelené nekonzumuje... a má tých proteínov veľakrát až nadbytok. Napr:

Konské seno obsahuje 90g proteínov v kile. Náš konkrétny kôň z predošlého príkladu potrebuje denne prijať 680g proteínov. Ale vieme už, že aby pokryl svoju energiu, tak prijme 10kg sena denne. No v týchto desiatich kilách sena má 900g proteínov - až až.

množstvo lyzínu

Lyzín je limitná aminokyselina. Aminokyseliny sú stavebné kamene proteínov. Telo, keď príjme proteíny, tak si ich musí rozložiť na tie aminokyseliny a potom si z nich postaví proteíny pre seba, svoje vlastné, konské. Aké práve potrebuje.

Avšak lyzín je zákerák. Je to aminokyselina, bez ktorej - ak jej v strave nie je dostatok - nie je možné pokračovať v stavbe proteínov, napriek tomu, že všetky ostatné aminokyseliny sú k dispozícii. Preto sa nazýva limitnou aminokyselinou. A keď ho nie je dostatok, môžeme koňa dopovať proteínovými bombami koľko len chceme, vyjde to na zmar. Pretože chýba koliesko, ktoré by to celé dalo do správneho pohybu. To pojivo, ktoré to celé spojí.

Denná potreba lyzínu sa udáva v gramoch.

Príklad:Seno obsahuje 3g lyzínu v kile. Náš kôň potrebuje 27g lyzínu. V desiatich kilách, ktoré potrebuje a denne dostáva sa nachádza 30g lyzínu.

S lyzínom platí pravidlo, radšej viac, ako menej. Telo nemá problém sa ho zbaviť, keď ho nikam nepotrebuje zaradiť.

obsah škrobu a jednoduchých cukrov

táto časť je už trošku komplikovanejšia, ale vo všeobecnosti, seno z dospelého porastu je s obsahmi škrobu a cukrov ok. Pre zdravého koňa. Pre obézneho koňa, koňa s riskom k laminitíde, to je už iná kapitola. Rovnako iné krmivá sa už od seba značne líšia svojím obsahom škrobu a cukrov.

V skratke - škrob a cukry = rýchla energia. Patrí sem napr. ovos. Skvelá vec, v istých prípadoch. Treba vedieť, pre koho, kedy a koľko.

minerály

minerály sú veeeeľmi dlhá kapitola . Až taká dlhá, že som rovno o nich radšej napísala “celú” knižku, ktorú si môžete stiahnuť tu. Minerály sú veľmi dôležitou súčasťou výživy na mieru. Pasovať a balansovať ich je ale najlepšie priamo podľa rozboru sena.

Ako viem, či je výživa môjho koňa taká, akú potrebuje?

• nie je chudý ani tučný (ako to určiť sa dozviete v našom seminári)
• má dostatok energie na prácu ktorú od neho požadujeme alebo jednoducho, má dostatok energie = nechudne
• má dostatok svalstva
• nemá priveľa tuku
• má zdravé kopytá bez hniloby, štiepenia, prasklín, vlniek
• má zdravé šľachy
• má zdravé kosti
• má zdravý záujem o všetko, čo sa okolo neho deje
• nemá alergie, letnú vyrážku

Toť zhruba a z rýchlika vsio k výžive na mieru. Hádam len veľmi dôležitá vec. Niektoré kone sú ukážkové a iné majú neustále nejaké problémy. Hľadanie príčiny je jedna veľmi praktická možnosť, ale nie vždy sa to podarí. Potom druhá možnosť (kontinuálne prebiehajúca spolu s hľadaním príčiny) je skúšanie rozličných vecí až kým nezistíme, čo funguje. Preto, občas treba trpezlivosť a silu, nehádzať flintu do žita, ale krok po kroku pokračovať v hľadaní riešenia.

Samozrejme, nech je výživa akokoľvek napasovaná a správna, nikdy nevyrieši problémy so zubami, ktoré treba mechanicky ošetriť, alebo mechanické blokády v tele, ktoré tiež treba opäť mechanicky alebo masérsky odblokovať, uvoľniť. Výživa s tým však ide ruka v ruke, pretože ak máme koňa ošetreného, uvoľneného a nemôže sa nasvaliť napriek správnemu spôsobu práce, tak mu bude chýbať nejaký stavebný kameň. Pretože jedine z kŕmenia je možné tieto kamene získať. A pokiaľ nie sú, nie je z čoho stavať. Jednoduché ako facka.

Tá pravá, na mieru ušitá

Tou naj naj na mieru spravenou výživou sa môže pýšiť tá, ktorá vychádza z rozboru sena a berie do úvahy - pri výpočtoch minerálnych nedostatkov - všetky krmivá, ktoré kôň prijíma.

To znamená, vezme sa vzorka sena, tá sa pošle do labáku a podľa rozboru presne vieme koľko má seno:

[unordered_list style="tick"]

• stráviteľnej energie
• proteínov
• lyzínu
• škrobu
• jednoduchých cukrov
• kadejakých iných typov karbohydrátov, ktoré tu nebudem rozoberať

A to najdôležitejšie pri výžive na mieru:

• makroprvky: Ca, Mg, P, Na
• mikroprvky: Cu, Zn, Fe, Mn

[/unordered_list]

A pokiaľ chceme, pretože máme nejaký zapeklitý problém, tak sa dozvieme i viac, ako napr. obsah mykotoxínov ( o tom raz v nejakom článku), alebo vitamínov či iných prvkov (selénium, molybdén...)

Toto je tá ideálna výživa na mieru. Ja osobne mám veľmi rada, keď viem, čo svoje kone kŕmim a keď teda viem, čo obsahuje naše seno. Veľakrát mi to zodpovie na mnoho otázok súvisiacich so zmenami v našich koňoch.

A čo vy, už ste to niekedy skúsili?

Zdravé kŕmenie - základ každého koniara

O kŕmení sa dá toho napísať nekonečne veľa. S kŕmením súvisí mnoho vecí, ale ja sa tu budem venovať len jednej – princípom kŕmenia berúc ohľad na fyziologické procesy v konskom tele.

Vedeli ste že medzi konským a ľudským trávením sú obrovské rozdiely? Pochopiť trávenie je zastávka číslo jedna. Lebo keď vieme kŕmiť koňa ako koňa a uvedomíme si rozdiely medzi nami a nimi, všetko pôjde ľahšie. Dnu i von.

1. Vláknina je základ

Vláknina musí tvoriť základ kŕmnej dávky. V prípade kŕmenia hobby koní, ktoré chodia jazdiť každý deň na hodinku, dve, dve tretiny krokom a zvyšok rozdelený medzi klus a cval, stačí koňovi na pokrytie potrieb energie i proteínov seno. Pokiaľ má pokryté tieto dva dôležité faktory, tak v pohode prežije.  Má energiu na život i na vychádzky s nami a má proteíny na udržiavanie svojich tkanív. Sú to dve kľúčové časti výživy. Energia a proteíny.V kvalitnej vláknine ich je dostatok.

Vláknina – vo forme sena alebo pastvy – je esenciálna a robí koňa koňom. Je na to veľmi veľa dôvodov, v článku sa dozviete o tých najzaujímavejších.

Vláknina musí byť neustále k dispozícii

Pokiaľ kŕmite koňa trikrát denne a medzi tým má niekoľko hodinové pauzy, tak zbystrite pozornosť, prosím. Viem, takéto kŕmenie je bežnou praxou. Bohužiaľ, bežná prax nemusí nutne znamenať i správna. V tomto prípade znamená presný opak.

Pokiaľ sa chcete vyhnúť problémom vo forme vredov, kolík, stereotypného správania, obhrýzania dreva či iných porúch – psychických i fyzických, tak tu máte návod:

3 jedlá denne nestačia

Váš koník môže vyzerať dobre, môže mať dostatok energie, ale… ale kŕmenie trikrát denne nie je hodné koňa. Kôň nutne potrebuje mať neustále možnosť niečo obžúvať. Nie je ani krava,že by si naplnil bachor a mohol si to dožuť niekedy neskôr. Neovplýva ani ľudskou možnosťou najesť sa trikrát – päťkrát denne a mať pokoj pomedzi tieto jedlá, či dokonca prespať 8  - 12 hodín bez jedenia.

Konské trávenie je veľmi odlišné od toho kravského i nášho. A práve preto i jeho kŕmenie musí vyzerať úplne inak. Žiadne také, že tri jedlá denne a dosť. Prečo?

Je na to viacero dôvodov

Kôň nerozlišuje medzi dňom a nocou tak ako my. Prijíma potravu 16 – 20 hodín denne. Je jedno či je deň, či noc. Na to, kedy sa práve pasú pôsobí veľmi veľa faktorov.  Mustangy i iné zdivočelé kone žijúce v klamlivej slobode žerú kedy chcú.

Prečo spomínam nerozlišovanie medzi dňom a nocou? Pretože my ľudia máme tendenciu vychádzať z nášho úsudku. Čo je denná realita pre nás, nemusí byť pre kone. Takýto prístup, pokiaľ nie je založený na realite, sa nazýva antropomorfizmus – poľudšťovanie. Je to však prvá vec, na ktorú si treba dávať pozor v starostlivosti o kone. Kôň nie je človek. Nehovorím, že nemá emócie, pocity,že nemá problémy a trápenia. Má. Ale keď sa chceme o neho starať tak, ako bol stvorený, musíme najskôr spoznať ako funguje jeho telo i psychika, ako ho stvoril príroda a aké z toho vyplývajú potreby a teda čo by sme mu mali zabezpečiť.

Na margo dňa a noci. Mnohí z nás sme naučení dopriať koňovi, tak ako sebe, jedlo trikrát denne: raňajky – obed – večeru.Po večeri zavrieť stajňu, zhasnúť svetlo a objaviť sa až ráno. Na raňajky. A tak dokola.

Zhasnutím svetla sa ale deň pre koňa v žiadnom prípade nekončí. Práve naopak. S príchodom šera kone ožívajú. Sú to lovené zvieratá a rovnako ich lovci ožívajú ku koncu dňa. A preto i kone. Čo bolo skôr – vajce alebo sliepka, je ťažko povedať. Ale podľa všetkého sa tie lovené zvieratá formovali podľa toho, ako sa menili ich predátori. Je to logické, potrebovali prežiť. Keby zaostali vo svojom vývoji, tak by sme ich tu už nemali. Ako mnoho iných.

Domestikovaných sa to netýka. Naozaj?

Že tie naše sú domestikované a nemusia sa žiadnych predátorov obávať? Pravda. Ale to sa ešte nikdy nikomu nepodarilo. Presvedčiť koňa, aby fungoval inak, než mu milióny rokov kódovala do genotypu matka príroda. A práve tieto kódy mu umožnili prežiť až do čias, kedy sa stretol s človekom.

V podmienkach ako ich dnes my chováme strávili kone možno pár tisíc rokov(ťažko určiť, kedy sa kone začali zatvárať do stajní a kedy sa ľudia prvýkrát rozhodli, že kone sú ako ľudia a stačí im jedlo trikrát denne).  A to je primálo na to, aby došlo k nejakej zmene v rámci fyziológie, anatómie, fungovania mozgu… A v rámci stravovacích návykov.

Kŕmime prakoňa alebo mustanga?

Zásady zdravého kŕmenia sú vlastne zásady kŕmenia ako to vidíme v divočine. Tak, ako bol kôň stvorený. Pozrime sa na mustangov z oblasti Veľkej Panvy. Tie žijú svoje životy v úžasnej kondícii a pohybe, bez dokrmovania ovsom alebo špeciálnymi muessli. A ten ich pohyb je oveľa viac než len pohyb, ktorý vykonáva náš hobby kôň. Taký mustang prejde denne i 20 – 30km. A žije v podstate na sene. Trávy v jeho životnom priestore sú veľmi suché a málo výživné. Je to čistá vláknina. Vláknina, ktorú si mustang dávkuje ako len on chce.

Prečo???

Takže prvé pravidlo je - vláknina neustále k dispozícii. Prečo? Pretože kôň od prírody:

• sliny vylučuje len keď  žuje a tie neutralizujú prostredie v žalúdku, aby nebolo priveľmi kyslé

• má malý a neelastický žalúdok neroztiahne sa ako ten náš. je uspôsobený na prijímanie potravy často ale málo

• trávi potravu v žalúdku len 20 minút až 3 hodiny a potom… je  zase hladný (v žalúdku sa síce držia malé množstvá potravy až do času, kym kôň nezačne zase niečo žuť, ale z psychického hľadiska nemožnosť niečo konzumovať na neho vplýva)

• má žalúdok, ktorý vylučuje tráviace šťavy NEUSTÁLE

a pokiaľ nemajú čo tráviť, tak sa pustia do žalúdočných stien = vznikajú vredy. Polopatisticky povedané.

Prázdny žalúdok koňom nesvedčí

Taký prázdny žalúdok vie koňovi narobiť veľa problémov. V prvom rade, je pre  neho veľmi stresujúce, keď nemá možnosť voľby. Voľby v zmysle,že si môže čímsi zaplniť brucho, kedy len on chce. Pokiaľ nemá túto možnosť čo i len na desať minúť, vedie to k tvorbe kortizolu – stresového hormónu, ktorý zase vedie k zmene metabolizmu – energia neputuje do buniek kde je práve potrebná, ale ukladá sa do tukov.

Prázdny žalúdok preto a pre mnoho ďalších vecí koňom nesluší. A ak chceme koňa kŕmiť v súlade s jeho genetickým balíčkom a vzdať hold matke prírode, ktorá vie, prečo to zariadila u koní práve takto  ( a pomocou vedy sa i my, ľudskí smrteľníci, pomaly učíme a chápeme, prečo práve tak), tak zoberme zodpovednosť do svojich rúk resp. na vidly a spravme to najmenej čo pre nášho koňa len spraviť môžeme. Doprajme mu, aby mal seno neustále k dispozícii. Pokiaľ nie je na pastve. Pokiaľ je na pastve, ale je vypasená, neudržiavaná… Tak platí to isté. Kôň potrebuje okrem tejto pastvy i seno neustále k dispozícii.

Bude mu to stačiť?

Bojíte sa, že seno mu nedokáže pokryť jeho potreby a že bude chudý? Musím vás upozorniť, že mu hrozí práve opačná hrozba. Ten váš kôň môže začať priberať. A to si treba sledovať. 

Ako zistíme, že seno koňovi stačí alebo práve naopak, či nespôsobí jeho priberanie, to sa dozviete na seminári. Tiež sa tam dozviete čo s tým, ak je príliš tučný a vôbec, ako vieme, či je moc tučný alebo je tak akurát? Nie je to čisto subjektívna záležitosť? Dá sa čosi také ako výživová kondícia to posúdiť objektívne?