O kŕmení sa dá toho napísať nekonečne veľa. S kŕmením súvisí mnoho vecí, ale ja sa tu budem venovať len jednej – princípom kŕmenia berúc ohľad na fyziologické procesy v konskom tele. Keď porozumiete týmto princípom, môžete svojmu koňovi zlepšiť životné podmienky o 180 stupňov.
Vedeli ste že medzi konským a ľudským trávením sú obrovské rozdiely? Pochopiť trávenie je zastávka číslo jedna. Lebo keď vieme kŕmiť koňa ako koňa a uvedomíme si rozdiely medzi nami a nimi, všetko pôjde ľahšie. Dnu i von.
1. Vláknina je základ
Vláknina musí tvoriť základ kŕmnej dávky. V prípade kŕmenia hobby koní, ktoré chodia jazdiť každý deň na hodinku, dve, dve tretiny krokom a zvyšok rozdelený medzi klus a cval, stačí koňovi na pokrytie potrieb energie i proteínov seno. Pokiaľ má pokryté tieto dva dôležité faktory, tak v pohode prežije. Má energiu na život i na vychádzky s nami a má proteíny na udržiavanie svojich tkanív. Sú to dve kľúčové časti výživy. Energia a proteíny.V kvalitnej vláknine ich je dostatok.
Vláknina – vo forme sena alebo pastvy – je esenciálna a robí koňa koňom. Je na to veľmi veľa dôvodov, v článku sa dozviete o tých najzaujímavejších.
Vláknina musí byť neustále k dispozícii
Pokiaľ kŕmite koňa trikrát denne a medzi tým má niekoľko hodinové pauzy, tak zbystrite pozornosť, prosím. Viem, takéto kŕmenie je bežnou praxou. Bohužiaľ, bežná prax nemusí nutne znamenať i správna. V tomto prípade znamená presný opak.
Pokiaľ sa chcete vyhnúť problémom vo forme vredov, kolík, stereotypného správania, obhrýzania dreva či iných porúch – psychických i fyzických, tak tu máte návod:
3 jedlá denne nestačia
Váš koník môže vyzerať dobre, môže mať dostatok energie, ale… ale kŕmenie trikrát denne nie je hodné koňa. Kôň nutne potrebuje mať neustále možnosť niečo obžúvať. Nie je ani krava,že by si naplnil bachor a mohol si to dožuť niekedy neskôr. Neovplýva ani ľudskou možnosťou najesť sa trikrát – päťkrát denne a mať pokoj pomedzi tieto jedlá, či dokonca prespať 8 - 12 hodín bez jedenia.
Konské trávenie je veľmi odlišné od toho kravského i nášho. A práve preto i jeho kŕmenie musí vyzerať úplne inak. Žiadne také, že tri jedlá denne a dosť. Prečo?
Je na to viacero dôvodov
Kôň nerozlišuje medzi dňom a nocou tak ako my. Prijíma potravu 16 – 20 hodín denne. Je jedno či je deň, či noc. Na to, kedy sa práve pasú pôsobí veľmi veľa faktorov. Mustangy i iné zdivočelé kone žijúce v klamlivej slobode žerú kedy chcú.
Prečo spomínam nerozlišovanie medzi dňom a nocou? Pretože my ľudia máme tendenciu vychádzať z nášho úsudku. Čo je denná realita pre nás, nemusí byť pre kone. Takýto prístup, pokiaľ nie je založený na realite, sa nazýva antropomorfizmus – poľudšťovanie. Je to však prvá vec, na ktorú si treba dávať pozor v starostlivosti o kone. Kôň nie je človek. Nehovorím, že nemá emócie, pocity,že nemá problémy a trápenia. Má. Ale keď sa chceme o neho starať tak, ako bol stvorený, musíme najskôr spoznať ako funguje jeho telo i psychika, ako ho stvoril príroda a aké z toho vyplývajú potreby a teda čo by sme mu mali zabezpečiť.
Na margo dňa a noci. Mnohí z nás sme naučení dopriať koňovi, tak ako sebe, jedlo trikrát denne: raňajky – obed – večeru.Po večeri zavrieť stajňu, zhasnúť svetlo a objaviť sa až ráno. Na raňajky. A tak dokola.
Zhasnutím svetla sa ale deň pre koňa v žiadnom prípade nekončí. Práve naopak. S príchodom šera kone ožívajú. Sú to lovené zvieratá a rovnako ich lovci ožívajú ku koncu dňa. A preto i kone. Čo bolo skôr – vajce alebo sliepka, je ťažko povedať. Ale podľa všetkého sa tie lovené zvieratá formovali podľa toho, ako sa menili ich predátori. Je to logické, potrebovali prežiť. Keby zaostali vo svojom vývoji, tak by sme ich tu už nemali. Ako mnoho iných.
Domestikovaných sa to netýka. Naozaj?
Že tie naše sú domestikované a nemusia sa žiadnych predátorov obávať? Pravda. Ale to sa ešte nikdy nikomu nepodarilo. Presvedčiť koňa, aby fungoval inak, než mu milióny rokov kódovala do genotypu matka príroda. A práve tieto kódy mu umožnili prežiť až do čias, kedy sa stretol s človekom.
V podmienkach ako ich dnes my chováme strávili kone možno pár tisíc rokov(ťažko určiť, kedy sa kone začali zatvárať do stajní a kedy sa ľudia prvýkrát rozhodli, že kone sú ako ľudia a stačí im jedlo trikrát denne). A to je primálo na to, aby došlo k nejakej zmene v rámci fyziológie, anatómie, fungovania mozgu… A v rámci stravovacích návykov.
Kŕmime prakoňa alebo mustanga?
Zásady zdravého kŕmenia sú vlastne zásady kŕmenia ako to vidíme v divočine. Tak, ako bol kôň stvorený. Pozrime sa na mustangov z oblasti Veľkej Panvy. Tie žijú svoje životy v úžasnej kondícii a pohybe, bez dokrmovania ovsom alebo špeciálnymi muessli. A ten ich pohyb je oveľa viac než len pohyb, ktorý vykonáva náš hobby kôň. Taký mustang prejde denne i 20 – 30km. A žije v podstate na sene. Trávy v jeho životnom priestore sú veľmi suché a málo výživné. Je to čistá vláknina. Vláknina, ktorú si mustang dávkuje ako len on chce.
Prečo???
Takže prvé pravidlo je - vláknina neustále k dispozícii. Prečo? Pretože kôň od prírody:
- sliny vylučuje len keď žuje a tie neutralizujú prostredie v žalúdku, aby nebolo priveľmi kyslé
- má malý a neelastický žalúdok neroztiahne sa ako ten náš. je uspôsobený na prijímanie potravy často ale málo
- trávi potravu v žalúdku len 20 minút až 3 hodiny a potom… je zase hladný (v žalúdku sa síce držia malé množstvá potravy až do času, kym kôň nezačne zase niečo žuť, ale z psychického hľadiska nemožnosť niečo konzumovať na neho vplýva)
- má žalúdok, ktorý vylučuje tráviace šťavy NEUSTÁLE
a pokiaľ nemajú čo tráviť, tak sa pustia do žalúdočných stien = vznikajú vredy. Polopatisticky povedané.
Prázdny žalúdok koňom nesvedčí
Taký prázdny žalúdok vie koňovi narobiť veľa problémov. V prvom rade, je pre neho veľmi stresujúce, keď nemá možnosť voľby. Voľby v zmysle,že si môže čímsi zaplniť brucho, kedy len on chce. Pokiaľ nemá túto možnosť čo i len na desať minúť, vedie to k tvorbe kortizolu – stresového hormónu, ktorý zase vedie k zmene metabolizmu – energia neputuje do buniek kde je práve potrebná, ale ukladá sa do tukov.
Prázdny žalúdok preto a pre mnoho ďalších vecí koňom nesluší. A ak chceme koňa kŕmiť v súlade s jeho genetickým balíčkom a vzdať hold matke prírode, ktorá vie, prečo to zariadila u koní práve takto ( a pomocou vedy sa i my, ľudskí smrteľníci, pomaly učíme a chápeme, prečo práve tak), tak zoberme zodpovednosť do svojich rúk resp. na vidly a spravme to najmenej čo pre nášho koňa len spraviť môžeme. Doprajme mu, aby mal seno neustále k dispozícii. Pokiaľ nie je na pastve. Pokiaľ je na pastve, ale je vypasená, neudržiavaná… Tak platí to isté. Kôň potrebuje okrem tejto pastvy i seno neustále k dispozícii.
Bude mu to stačiť?
Bojíte sa, že seno mu nedokáže pokryť jeho potreby a že bude chudý? Musím vás upozorniť, že mu hrozí práve opačná hrozba. Ten váš kôň môže začať priberať. A to si treba sledovať.
Ako zistíme, že seno koňovi stačí alebo práve naopak, či nespôsobí jeho priberanie, to sa dozviete na seminári. Tiež sa tam dozviete čo s tým, ak je príliš tučný a vôbec, ako vieme, či je moc tučný alebo je tak akurát? Nie je to čisto subjektívna záležitosť? Dá sa čosi také ako výživová kondícia to posúdiť objektívne?
